veleb, jazyk, vďačne chváľ!
Veleb predrahú krv jeho,
ktorú za nás vylieva;
on plod lona panenského
slávny, dobrý, večný Pán.
Nám je daný, narodený
z čistej Panny Boh a Kráľ,
chodieval po tejto zemi,
slovo pravdy rozsieval;
deň pred svojím umučením
zjavil, jak nás miloval.
Keď si sadol večer k stolu,
s učeníkmi večeral
a baránka jedli spolu,
jak zákon predpisoval;
poslednú im zjavil vôľu:
za pokrm sa všetkým dal.
Slovo v tele slovu dáva
moc chlieb v telo premeniť,
z vína sa krv Krista stáva,
akože to pochopiť?
Čisté srdce viera pravá
sama stačí presvedčiť.
Ctime túto sviatosť slávnu,
zbožne skloňme kolená,
bohoslužbu starodávnu
nahraď nová, vznešená;
pomôž zmyslom, ktoré slabnú,
viera s láskou spojená.
Otcu, Synu jedinému
chvála buď a plesanie,
sláva, moc a česť ich menu,
taktiež dobrorečenie;
od obidvoch Poslanému
rovnaké buď uctenie. Amen.
